Môže byť les materskou školou?

V čom je teba lesný klub Tramtária špecifický? 

Deti v ňom zažívajú veľké spektrum zážitkov. Pochod lesom bez dospelákov, riešenie konfliktov a zvád, deti môžu niesť nebezpečne vyzerajúcu palicu, môžu sa vyplakať bez „neplač!“, občas majú za niekoho ďalšieho zodpovednosť, učiteľ im niekedy zadá neriešiteľnú úlohu, vypracujú a odprezentujú vlastný projekt, skúsia snehové gule s cukrom, behať holý po snehu, dostanú síce láskavú, ale aj tak tvrdú, kritiku od učiteľa, maľujú v autobuse, rozprávajú sa aj o abstraktných pojmoch, značnú časť dňa si musia vymyslieť program sami, rozprávajú sa aj o vlastných chybách a iných nepríjemných veciach...

Máme jasné priority. Naše deti sa okrem schopnosti zvládnuť čas bez rodičov učia hlavne to, ako sa správať k druhým, ako byť otvorený, empatický, štedrý, láskavý. Ako neubližovať, neklamať, nekradnúť. Že svet je aj smiešny, a aj my sme občas smiešni. Ako sa prispôsobiť situácii, zmene. Zisťujú, že svet je nekonečný a tajuplný, ale napriek tomu môžeme veľa vecí ovplyvňovať, ak im rozumieme. Preto je užitočné a zaujímavé učiť sa, spoznávať. Vďaka našej tvorivosti, zvedavosti a tým, že sa vieme o seba postarať, môžeme aj zo zlého dňa spraviť dobrý.

Máme vlastné formy učenia. Snažíme sa nemrhať časom detí. Ak niečo nie je zmysluplné či rozvojové, tak to nerobíme. Základom je problémové učenie, individuálne projekty, sebapoznávacie pokusy a hranie rolí. Byť dobrým nie je ľahké, nejde to samo. Preto deti občas niekam ťaháme, občas do niečoho tlačíme, ale stále v mene slobodného rozvoja a autentickosti daného dieťaťa. V školách sa má učiť hlavne životu, preto neskrývame pred deťmi nič zo sveta okolo a upredňostňujeme reálne témy pred "typicky školskými" témami.